Dosť na tom že na začiatku roka ma skoro porazilo pri príchode na „moju“ izbu, kde bol bordel ako nikde. Všade pohádzané prádlo a špinavý riad. V rohu si v klietke trônil potkan či čo to je a bol tam strašný smrad.
Spolubývajúci sa na toho potkana celkom podobá. Fakt. Má také dlhé a nevýrazné vlasy ako ten potkan chvost. A správa sa presne rovnako. Pokiaľ sa dá tak sa zaujíma len o seba a keď ide do „tuhého“ tak sa stiahne. Cez deň väčšinou chrápe a v noci, keď normálny ľudia spia, tak robí rámus. Niekedy neviem či väčší robí on alebo ten potkan keď si celú noc brúsi zuby. Vlastne ten potkan mi už ani tak nevadí. Je celkom zlatý. Niekedy mu síce smrdí klietka ale dá sa to vydržať.
Ale už mi fakt dochádzajú nervy. Ten spolubývajúci, teda Marek, sa správa ako malé decko. Baví ho všetko čo robí hluk. Jeho obmädzený mozog akoby na nízke signály vôbec ani nereagoval. Nedokáže nič robiť potichu. Väčšinou sa hrá niake prisprosté hry na počítači. Zabudol som spomenúť, že k počítaču má pripojené dosť veľké repráky. Vôbec ho nezaujíma že sa potrebujem učiť alebo čo. Okrem hier pozerá príšerné filmy a seriály a počúva otrasnú hudbu. Nie len raz za čas. Každý deň. Neviem čo je to za žáner, možno to nemá ani označenie, ale keď to počujem tak sa mi všetky chlpy dupkom stavajú.
Minule ma už dožral totálne. Chcel som spať asi tak skoro večer o pol jednej v noci. Samozrejme čo nespravil – pustil si tú hudbu akože nič. Ale to už som mu povedal nech to vypne, že pri tom sa nedá spať.
Najhoršie je to z učením. Marek sa učí asi tak hodinu denne jeden týždeň v semestri ako sa mi zdá. Neviem čo to študuje, už som zabudol. Fakt som sa teraz dosť potreboval učiť. Ale skúste sa koncentrovať pri hudbe ktorú vôbec nemusíte... Povedať mu : „Daj to tichšie“ znamená prinútiť ho znížiť volume o jeden stupeň.
Naozaj neviem ako to majú vyriešené iní ale viem, že raz sa neudržím...
Komentáre